O nás

Volám sa Martin Hužvár, bývam v Košiciach a včelnicu mám vybudovanú v obci Slivník , okr. Trebišov. S včelárením mi pomáha manželka Ivetka a v čase medobrania aj ďalší členovia našej rodiny.

Pracujem v IT oblasti už viac ako 25 rokov a včelárstvo sa stalo postupom času moje hobby. Ku včeláreniu som sa dostal náhodne a to tak, že som prevzal asi 20 včelstiev po mojom nebohom svokrovi Ing. Rudolfovi Oščendovi v roku 1991.  História včelárenia v našej rodine je bližšie popísaná v časti „Naša história“.

Na včelárstvo som vtedy nebol prichystaný, včielky mi postupne uhynuli.  Staré úle zadováky zostali na niekoľko rokov prázdne. Manželka Ivetka ma vtedy občas nabádala, aby sme pokračovali v rodinnej tradícii včelárenia, ale ja som v tom čase mal iné záujmy a nemal som o včelárstvo záujem.

Osud ale rozhodol ináč. Keď mal syn Martinko  10 rokov,  prial si dostať pod vianočný stromček včely v úli, aby sa o ne na jar mohol začať starať. Samozrejme  Ježiško jeho prosbe vtedy nevyhovel, aspoň nie hneď. Avšak už v lete  roku  2001 sa k nám  nasťahoval do jedného prázdneho úľa roj od niektorého miestneho  včelára . A tak som sa najprv s Martinkom , neskôr už len sám,  začal starať o túto včeliu rodinku. Neskôr som dokúpil ďalšie 2 včelstvá od pána Fishmana z Vranova nad Topľou,   včelnicu som postupne začal rozširovať a zveľaďovať . Dnes môžem povedať, že včelárenie sa stalo mojím najväčším hobby, a včely sa stali mojou srdcovkou, s nimi trávim svoj voľný čas, s nimi relaxujem, im podriaďujem termíny dovoleniek…

V r. 2004 som absolvoval kurz včelárskeho minima v Nitre a neskôr ďalšie kurzy pre pokročilejších včelárov ako ekonomika včelárenia a chov včelích matiek, atd.

Vymenil som všetky staré úle zadováky za nové nástavkové úle s celozasieťovaným dnom a vybudoval som novú včelnicu s  medárňou a skladom.

Prvé nové úle, s ktorými som začal včeláriť, boli úle typu B.  Postupne som prechádzal na úle typu nízkonástavkový Langstroth a neskôr na Dadant.  Pri nízkonástavkovom 2/3 Langstroth systéme plodisko je v 3 nástavkoch a medník v 2 alebo 3 nástavkoch. Medzi plodiskom a medníkom mávam materskú mriežku.  Matka ploduje na vrchole sezóny vo všetkých 3 plodiskových nástavkoch. V systéme Dadant tvorí plodisko jeden vysoký nástavok, ktorý je podložený nízkym nástavkom. Matka spravidla kladie vo vysokom plodiskovom nástavku. V nízkom plodiskovom nástavku sú stavebné rámiky pre chov trúdov a rámiky s peľom.  Medník tvoria 2 alebo 3 nízke nástavky, ktoré nie sú oddelené materskou mriežkou, pretože matka zostáva plodovať vo vysokom nástavku. Ako medníky používam nízke nástavky , s ktorými sa mi viacej darí  produkovať jednodruhové medy.

Úle typu Dadant a nízkonástavkový Langstroth

V súčasnosti sa starám spolu s rodinou o cca 50 produkčných a asi 15 záložných včelstiev, ktoré sú umiestnené z časti na včelnici pri chalupe a z časti na lúke v extraviláne obce. Na jar je u nás bohatá znáška z ovocných stromov, z repky olejnej a z agáta. V lete presúvame včelstvá do lesa za lesnou znáškou , resp. na slnečnicu.

Úle v extraviláne uložené na stojanoch
Úle vo včelíne umiestnenom na záhrade

Zameriavame sa hlavne na produkciu medu, ale ako druhotný produkt nám vznikajú  aj ďalšie včelie produkty. Viac detailov o nich je v časti  „Naše produkty“.  Med vytáčame a balíme v novej medárni, ktorá spĺňa hygienické požiadavky pre prácu s potravinami. Pri práci s medom používame nerezové zariadenia,  med je uskladnený v sklenených, resp. plastových potravinárskych obaloch.

Medaren

Chov včelích matiek, tvorba odielkov

Zaoberám sa aj chovom včelích matiek. Mal som viacero línií matiek, ale najviac sa mi osvedčila v našich podmienkach línia Sklenár, ktorá je mierna, ma rýchly jarný rozvoj a má priemerný až nadpriemerný medný výnos. Matky rozmnožujem z  matiek Sklenáriek zakúpených priamo zo šľachtiteľskej stanice v Rakúsku.

Od r. 2017 zabezpečujem každoročne veterinárne osvedčenie pre rozmnožovací chov včelích matiek.

Od r. 2018 som členom Združenia chovateľov včelích matiek Slovenskej kranskej včely a mám rozmnožovací chov pre líniu Carnica Sokol a Sklenár. Matky dodávam pre včelárom v rámci celého Slovenka v období od mája až do augusta.

Okrem včelích matiek zaoberám sa aj tvorbou včelích oddielkov ktoré  predávam v priebehu leta ako odielky, resp. na jar ako produkčné včelstvá.

Naša história

Najstaršie doklady o včelárení našich predkov svedčia o tom, že už začiatkom 20.storočia včelárili naši prarodičia /Koloman Hajduczký a Anna Hajduczká rod. Kotosová/,  žijúci vo vtedajšom “Silvaši”, v rodinnom dome z nepálených tehál, so slamenou strechou.

Prastarí rodičia mali 3 deti. Keď mala najmladšia Helenka /Ilonka/ 5 rokov, prastará mama Anna zomrela. Prastarý otec Koloman zostal po zvyšok života sám s troma deťmi. Bol zručným stolárom, o čom svedčia aj dodnes slúžiace lavice v rimskokatolíckom kostole v Slivníku. Okrem tejto remeselnej činnosti sa prastarý otec venoval aj včelárstvu a zahradkárčeniu. Svoje skúsenosti a poznatky s včelárením si nenechával pre seba, ale v snahe priblížiť včelárenie čo najvačšiemu počtu ludí, uverejňoval svoje poznatky a skúsenosti aj v miestnych novinách a časopisoch.
Koloman najprv včeláril v slamenných úľoch , neskôr v drevených úľoch, ako je to možné vidieť na nasledovnej fotografii z roku 1915.

Rodinná fotografia pre včelínom

Zo syna Antona vyrástla kópia svojho otca. Vyštudoval na Gymnáziu v Sarospataku, a ako jeho otec Koloman, aj on sa stal široko daleko známym stolárom a včelárom.

Otec so synom pri vkladaní roja do úľa
Včelín s drevenými úľmi – zadovákmi z roku 1930
Úľ z roku 1920 pre voľnú stavbu diela

Počas II. sv.vojny bola rodina Hajduczkých evakuovaná na Byšte. Po návrate do Slivníka ich čakalo nemilé prekvapenie. Nestačilo, že dom bol vyrabovaný a strecha zhorela, aj včelín bol zničený a prastarého otca milované včely boli rozhádzané v snehu po celej záhrade. Uvedená skutočnosť tak zdrvila prastarého otca Kolomana, že krátko po skončení vojny zomrel.

Na starostlivosť o včely zostal sám syn Anton. V tom čase však už mal dostatočné teoretické aj praktické vedomosti, a tak včielky zveľadoval ďalších 43 rokov sám až do svojej smrti v roku 1988.
Anton včeláril v úľoch zadovákoch v počte asi 40 kusov, ktoré sám zhotovoval.
Po smrti strýka Antona sa včiel ujal synovec Rudolf, syn staršej sestry Márie. Žial, len na krátke obdobie 3 rokov, do roku 1991, kedy Ing. Rudolf Oščenda , zomrel.

Tak všetci títo včelári boli moji včelárski predchodcovia. Posledným bol môj svokor Rudolf, skvelý človek, po smrti ktorého však nebol nik, kto by bol ochotný postarať sa o včely = živé stvorenia. Napriek tomu, že som nikdy netúžil chovať včely a nemal som včelársky kumšt a grief, rozhodol som sa s plnou vážnostou a zodpovednosťou venovať sa chovu včiel. V tom čase neexistoval google, kde si človek nájde všetky potrebné informácie, tak som si nakúpil literaturu o chove včiel, ABC včelára, objednal som časopis Včelár i český Včelář a začal som viac sledovať agrotechnické termíny, prírodu a počasie, ich vzájomný vzťah a vplyv na včely a absolvoval som množstvo kurzov, školení, prednášok aj medzinárodných výstav.
Musím však povedať, že mám pri práci s včelami aj “ pomocníkov” v podobe mojej manželky Ivetky, mojich detí Mirky, Martinka a Mariannky, ktorí sa hlavne počas vrcholiacej sezóny podieľajú so svojimi snúbencami a priateľmi na všetkých prácach okolo včiel.

A tak mám aj nádej, že niekto z detí resp. ich priateľov, si včielky obľúbi aspoň tak ako ja, a raz, keď to bude potrebné a nutné, prevezme starostlivosť o ne s láskou a plnou zodpovdednosťou.

Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o histórii včelárstva na slovensku, pozrite tiež www.vcelari.sk alebo wikipediu.